Delirium

O filmu Delirium

Pohrebný sprievod postupuje po chodníku od kostola k cintorínu. Sledujúc tento výjav sa divák nenápadne presunie z reálneho prostredia na miesto, kde čas stratil svoju lineárnosť a točí sa okolo podivných obrazov odvrhnutých skreslenou realitou. Rodina požiada mladého psychiatra, aby bol chvíľu hosťom v ich dome a pomohol vyjasniť okolnosti otcovej choroby. Vypestoval si samovražednú fixáciu na povrazy a slučky. V priebehu hĺbkovej analýzy pacientovho delíria začína doktor strácať kontakt s tým, o čo v dome ide. Jeho pozícia v dome sa mení. Kým vlastne je: náhodným hosťom, členom rodiny alebo kňazom, ktorý si to celé vysníval? Podolčakov prístup charakterizuje spomalenie pohybu, rozklad tradičného rozprávania i uhrančivosť čiastočne rozostrených obrazov – blúdenie úzkymi chodbami domu i slučkami mysle. Jeho experimentálne ladené Delírium je adaptáciou románu Induktor ukrajinského spisovateľa a novinára Dmitrija Beljanského. Ukrajinskí kritici film prirovnávajú aj k dielam Alaina Robbe-Grilleta, Pedra Costu a Nikosa Nikolaidisa.