Co mi táta nalhal (1975)

O filmu Co mi táta nalhal

Poviedka Čo mi otec naklamal Teda Allana z konca 40. rokov žila v kanadskej kultúre nielen reedíciami, ale postupne aj adaptáciami pre rozhlas a pre televíziu. Na začiatku 70. rokov chcel na jej popularite mladý producent Harry Gulkin postaviť kľúčové dielo kanadskej kinematografie. Výsledný tvar podstatne zmenil podobu predlohy. Ted Allan poviedku vybudoval na nostalgickom spomínaní na svoju rozporuplnú lásku k otcovi – obchodníkovi, ktorý žil vo svete neúspešných vynálezov. Kadárov zásah premenil pôvodne sentimentálne autobiografickú poviedku na rozprávanie o univerzalite detstva, o stratenom raji, čo síce nebol vždy rajom, ale aj tak ho už nikdy nič v živote nemôže nahradiť. Humorno-láskavé spomienky na detstvo v chudobnej rodine rusko-židovských prisťahovalcov na periférii Montrealu na začiatku 20. storočia pripomínajú Felliniho spomínanie na Rimini vo filme Amarcord. Film získal Zlatý glóbus za najlepší zahraničný film a Jeffrey Lynas nomináciu v kategórii Nová mužská hviezda roka, Ted Allan bol nominovaný na Oscara za pôvodný scenár.